Určite sa to stalo už každému z vás.
Zavreli jeden podnik, tak prechádzate mestom, hľadajúc kam ešte zapadnúť.
„Aha, tu je ešte otvorené. Počkaj pozriem do kedy. Super, ešte máme trištvrte hodinku, akurát stihneme posledné kolo.“
Vojdete, usadíte sa a pokračujete v rozhovore. Po čase si najsmädnejší člen uvedomí, že je niečo divné na tomto podniku. Ale čo to môže byť? Už viem, chýba pitie. Obsluha nechodí. Tak sa svedomitý člen spoločnosti (v každej sa nájde aspoň jeden) zodvihne spýta sa ostatných členov čo si dajú a ide za šenkárom po vlastných, aby objednal. Oprie sa o bar a spustí:
„Dve pivá, obrátený biely strik s vineou, rum a kolu - oboje zvlášť,...“
Pri štvrtej-piatej položke si uvedomí, že čašníčka záujem ani len nepredstiera. Tak zmĺkne a húževnatým pohľadom ju začne hypnotizovať. Tá po chvíľke zodvihne hlavu a s prehnanou akože nasratosťou oznámi:
„Zatvorené!“
Nechce sa tomu veriť. Naviac keď baba naozaj vyzerá byť nahnevaná. To nemôže byť pravda. Také barmanky predsa už nie sú.
„Žartujete?“, nesmelo opáči svedomitý.
„Myslím to smrteľne vážne“ odpovedá baba a teatrálny hnev kulminuje.
„Ale veď máte napísané do dvanástej a ešte nie je ani pol“, oponuje svedomitý.
„Celý deň tu nikto nebol a teraz na večer sa sem zrazu všetci valia“, spravodlivo hromží baba. „Prečo myslíte, že tieto stoličky už sú vyložené a kolega počíta tržbu?“, pokračuje skôr rečníckou než otázkou, na ktorú naozaj čaká odpoveď.
Na takýto argument je jediná odpoveď - opustiť podnik a už sa tam nikdy nevrátiť. Kamaráti nechápu a pri odchode sa snažia ešte situáciu zvrátiť. Neúspešne. Rozhovor končí už len lakonickým konštatovaním „Vy asi nebudete majiteľ toho podniku“.
Aj tak nás obslúžia vo vedľajších dverách. Lebo toto sa, našťastie stáva stále zriedkavejšie. Ale ešte sa to stáva. Pýtate sa kde? Galéria café Parnas, Bratislava, Staré Mesto. Hanba im!
Mimochodom bolo to v nedeľu večer - 28/11/05. Celý deň striedavo pršalo alebo padal sneh alebo valil sneh s dažďom. Na večer počasie prestalo blbnúť, takže sa dalo ísť von. Preto ľudia chodili až na večer.
Komentáre